GPS: 48.453007, 18.894820 | 48° 27' 10.83'', 18° 53' 41.35''
Obec: Banská Štiavnica
Kategorizácia: Šachty, šachtové veže, zakryté ústia
Ústie šachty leží 583 m.n.m. medzi vrchom Frauenberg a Trojickým vrchom. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys s drevenou výstužou. Neďaleko je bývalá prevádzková budova šachty zdobená baníckym motívom od neznámeho autora z roku 1936. Šachtu začali hĺbiť v r. 1631 ako vetraciu šachtu pre razenie Svätotrojičnej dedičnej štôlne, ale po objavení bohatého zrudnenia na žile Ján sa využívala na dobývanie. Toto miesto bolo známe intenzívnou hydrotermálnou premenou. Drevená výstuž bola vystavená nadmerným tlakom, dokonca došlo k vychýleniu šachtového telesa a dopravné klietky boli v určitej hĺbke vedené šikmo. Po dvoch rokoch hĺbenia sa narazilo na veľmi tvrdú horninu, a preto v roku 1633 sa o 40 m vyššie začala hĺbiť nová šachta s nadmorskou výškou 583,28 m. Šachta sa ešte v 17. storočí prepojila so Svätotrojičnou dedičnou štôlňou. Neskôr sa rozhodlo o ďalšom prehlbovaní šachty po úroveň žily Ján. V roku 1826 sa začalo s posledným prehlbovaním šachty s cieľom dosiahnuť úroveň dedičnej štôlne cisára Jozefa II. Uskutočnilo sa to v roku 1836. Šachta dosiahla konečnú hĺbku 359,715 m. Okrem ťažby mala šachta aj veľmi významnú odvodňovaciu funkciu. V roku 1759 tu Jozef Karol Hell postavil dva vodostĺpcové čerpacie stroje. Prvý bol namontovaný na povrchu so spádom pohonnej vody 68,88 m. Odpadová voda z prvého stroja bola pohonnou vodou pre druhý stroj. Obidva stroje čerpali vodu zo šachtovej žumpy na úroveň Svätotrojičnej dedičnej štôlne, do výšky 137,76 m. Každý stroj vyčerpal za 24 hodín 494 m³ banskej vody. V areáli bývalej šachty Zigmund sa až do súčasnosti zachovala budova strojovne vodostĺpcového čerpacieho stroja. Za budovou strojovne je aj dnes stále viditeľný jarok, ktorý privádzal pohonnú vodu z nádrže Klinger. V 18. storočí stál nad šachtou čerpací konský gápeľ, ktorý plnil funkciu rezervného čerpacieho zariadenia v období nedostatku pohonnej vody pre vodostĺpcové stroje. Zvýšené čerpacie požiadavky, najmä v čase, keď bola zatopená časť dedičnej štôlne cisára Františka medzi šachtami Zigmund a Amália, vyriešil v roku 1865 nový parný čerpací stroj. Vyrobila ho továreň J. Sigla vo Viedni. Samotné čerpadlá pre tento stroj dodala železiareň v Hronci. Šachta Žigmund sa v druhej polovici 19. storočia stala hlavným ťažobným závodom celej banskoštiavnickej oblasti. Dokumentuje to veľmi rozsiahla halda, ktorá je objemovo jedna z najväčších v celom regióne. Po 2. svetovej vojne počas veľkej rekonštrukcie samotného telesa šachty vznikla havária novovybudovanej tvárnicovej výstuže (prevažná časť výstuže v šachte sa zrútila). Následne sa rozhodlo, že šachta sa prestane prevádzkovať a roku 1964 sa definitívne uzatvorila.
Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
Geoturizmus
Geologický vývoj planéty Zem a jej horninové zloženie boli nutným predpokladom a stále majú nezastupiteľnú úlohu pri ďalšom rozvoji ľudskej spoločnosti. Výrazne ovplyvnili aktivity človeka v krajine, ako sú zakladanie sídiel, stavby komunikácií, pestovanie plodín a zabezpečovanie obživy, ťažba nerastných surovín, využívanie energetických zdrojov, atď. a zároveň tak predstavujú geologické dedičstvo každej krajiny. Jednou z možností ako sa zoznámiť s geologickým dedičstvom je relatívne mladý druh turizmu – geoturizmus, ktorého súčasťou je aj montanistika, teda montánny, resp. banský turizmus. Geoturizmus je orientovaný na tie oblasti Zeme, ktoré majú z geologického hľadiska výnimočnú hodnotu. Sú teda výnimočnými príkladmi zložitého, ale zaujímavého vývoja určitej časti zemského povrchu, vzniku pohorí, prítomnosti vulkánov a sú tak limitujúcimi faktormi rozvoja ľudskej spoločnosti.
V mnohých krajinách je už geoturizmus dávno rozvinutý na veľmi vysokej úrovni a významnou súčasťou turizmu ako takého. V októbri 2006 bola etablovaná Svetová asociácia geoturizmu, v susednom Poľsku vychádza vedecký časopis venovaný geoturizmu, na Slovensku vychádza odborný a polupárno-náučný časopis Montanrevue, ale k získavaniu informácií o našom geologickom dedičstve, ako súčasti národného a svetového prírodného dedičstva, slúži aj študijný odbor Geoturizmus, vyučovaný na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (F – BERG) Technickej univerzity v Košiciach, alebo aktivity a projekty Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, atď. K rozvoju geoturizmu u nás prispieva aj Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, ktorý začal ešte v roku 2001 s novou mapovou edíciou pod názvom: Geologicko-náučné mapy Slovenska.
Na prezentáciu geologického dedičstva slúžia tiež geologicky a banícky zamerané náučné chodníky, múzeá a expozície v prírode, verejnosti sprístupnené banské diela a iné technické diela súvisiace s baníctvom, historické cesty a predovšetkým konštituované funkčné geoparky.
Multimediálny sprievodca geoturizmom je rozšírením jeho prvotnej verzie zameranej na výlučne banský turizmus, ktorá bola verejne spustená ešte v roku 2011. Je súkromnou neziskovou aktivitou a na jeho dopĺňaní v jednotlivých lokalitách a regiónoch Slovenska sa podieľajú aj študenti vysokých škôl svojimi prácami a projektami orientovanými na banský turizmus a geoturizmus.
Aj preto privítame akýkoľvek podnet na doplnenie konkrétnej zaujímavej lokality, alebo pomoc pri sumarizovaní informácií o nej. Pomôžte nám a spoločne tak vytvoríme dielo, ktoré bude slúžiť všetkým...
Ďakujeme a prajeme veľa inšpirácie pri plánovaní svojich potuliek po krásnom Slovensku!
O aplikácii
Aplikácia umožnuje prehliadať multimediálny obsah k jednotlivým atraktivitám zakresleným konkrétnym piktogramom podľa ich charakteru v mapovom okne, alebo aktívne vyhľadávať atraktivity podľa katastra, kategórie, či akéhokoľvek textového reťazca (aj neúplného). Výsledky vyhľadávania je možné zobraziť ako zoznam, alebo v novom mapovom okne. Obsah informačných okien k jednotlivým atraktiviám napĺňajú dôležité faktografické údaje, presná poloha objektu, kontakty, stručná história, atď. Z formálneho hľadiska môže okno obsahovať a bude dopĺňané o ďalší text, fotografie, dostupné videá či zvukové nahrávky. Nikdy by ale aplikácia nemala nahradiť potrebu navštíviť konkrétne miesto fyzicky a získať tak aj vlastné nezabudnuteľné zážitky.
Aplikácia "Montanistika – Multimediálny sprievodca banským turizmom" je naprogramovaná s tzv. responzívnym dizajnom, čo znamená, že je možné ju spúšťať a jednoducho využívať aj na notebookoch, tabletoch, PDA či mobilných telefónoch. Obsah hlavného okna sa teda automaticky prispôsobí veľkosti Vašej obrazovky a Vy tak môžete využívať aplikáciu naozaj kdekoľvek.
Kontakt
Autor
RNDr. Karol Weis, PhD.
karol.weis@umb.sk
http://www.fpv.umb.sk/kweis
Zhotoviteľ
RNDr. Daniel Kubinský, PhD.
posta@dkubinsky.sk
https://www.dkubinsky.sk/