GPS: 48.457924, 18.885636 | 48° 27' 28.53'', 18° 53' 8.29''
Obec: Banská Štiavnica
Kategorizácia: Vstupné portály, štôlne
Štôlňa Šmintorín (Schmidtenrin) sa nachádza v nadmorskej výške 650 m v historickej baníckej časti nazývanej Dolná Resla. Pomenovanie Resla pochádza po významnom ťažiarovi v 16. storočí, ktorý podnikal v baníctve aj v okolí štôlne Šmintorín. Prvá písomná zmienka o štôlni pochádza z roku 1519 a údaj z roku 1607 uvádza jej dĺžku 600 metrov. Po ložiskovej stránke štôlňa sprístupnila žily Bieber a Terézia, na ktorých sa v tejto oblasti najmä v 16. storočí realizovala intenzívna ťažba zlato-strieborných rúd. Z dôvodu vyťaženia najbohatších častí zrudnenia a pravdepodobne aj pre veľmi tvrdú výplň dobývanej štruktúry Terézia sa ťažobná aktivita v dobývacom poli štôlne Šmintorín od 17. storočia postupne utlmovala. V polovici 19. storočia sa opustená štôlňa zrekonštruovala na účely privádzania pohonnej vody z Ottergrundského jazera. Voda z Ottergrundskej nádrže sa dopravovala povrchom, ďalej štôlňou Šmintorín, následne zvislými banskými dielami po úroveň Svätotrojičného obzoru, až sa nakoniec v podzemí v šachte Alžbeta využila na pohon vodnostĺpcového ťažného stroja. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovit Cseh realizoval v štôlni geologický prieskum, ale bez pozitívneho efektu.
Štôlňa Schmidtenrin a jej funkčné prepojenie s Vodárenskými tajchami.
Štôlňa bola vyrazená v nadmorskej výške 650 m západne od historického jadra Banskej Štiavnice v južnej časti Ottergrundskej doliny, nazývanej Dolná Resla. Ústie štôlne už v súčasnosti nie je viditeľné, no v mieste bývalého portálu je postavená kaplnka. Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov. Štôlňa otvárala žily Bieber a Terézia v ich vrchných častiach. Prvá písomná zmienka o štôlni je z roku 1519 a v roku 1607 už dosiahla dĺžku 600 m. V roku 1650 bola otvorená v celej dĺžke banského poľa žily Terézia. Po vydobytí zásob bola opustená a začala sa využívať v druhej polovici 19. storočia. Slúžila na privádzanie vody z vodárenských tajchov na Svätotrojičný obzor šachty Alžbeta. V roku 1859 sa banská prevádzka v štôlni zastavila a do roku 1879 sa v nej vykonávali len sanačné práce. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovít Cseh navrhol geologický prieskum v opustenej štôlni, ale bez pozitívneho výsledku. V novodobej histórii závodu Rudné bane, n. p., v 80. rokoch 20. storočia sa štôlňa Schmidtenrin otvorila vyrazením dvoch prieskumných komínov zo Svätotrojičného obzoru Novej šachty. Vyrazením severnejšieho komína po prerážke vytiekla do štôlne stará základka. V úseku jv. pod tajchom Ottergrund sa vytvoril kráter až na povrch. Kráter, ktorý tvorila v podstate až na povrch vydobytá žila Terézia, bol neskôr zabezpečený vybudovaním oplotenia. Pre vznik prejavov poddolovania na povrchu sa ďalšie plánované dobývacie práce na žile Terézia nad úrovňou tejto štôlne neskôr už nevykonávali.
Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
Geoturizmus
Geologický vývoj planéty Zem a jej horninové zloženie boli nutným predpokladom a stále majú nezastupiteľnú úlohu pri ďalšom rozvoji ľudskej spoločnosti. Výrazne ovplyvnili aktivity človeka v krajine, ako sú zakladanie sídiel, stavby komunikácií, pestovanie plodín a zabezpečovanie obživy, ťažba nerastných surovín, využívanie energetických zdrojov, atď. a zároveň tak predstavujú geologické dedičstvo každej krajiny. Jednou z možností ako sa zoznámiť s geologickým dedičstvom je relatívne mladý druh turizmu – geoturizmus, ktorého súčasťou je aj montanistika, teda montánny, resp. banský turizmus. Geoturizmus je orientovaný na tie oblasti Zeme, ktoré majú z geologického hľadiska výnimočnú hodnotu. Sú teda výnimočnými príkladmi zložitého, ale zaujímavého vývoja určitej časti zemského povrchu, vzniku pohorí, prítomnosti vulkánov a sú tak limitujúcimi faktormi rozvoja ľudskej spoločnosti.
V mnohých krajinách je už geoturizmus dávno rozvinutý na veľmi vysokej úrovni a významnou súčasťou turizmu ako takého. V októbri 2006 bola etablovaná Svetová asociácia geoturizmu, v susednom Poľsku vychádza vedecký časopis venovaný geoturizmu, na Slovensku vychádza odborný a polupárno-náučný časopis Montanrevue, ale k získavaniu informácií o našom geologickom dedičstve, ako súčasti národného a svetového prírodného dedičstva, slúži aj študijný odbor Geoturizmus, vyučovaný na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (F – BERG) Technickej univerzity v Košiciach, alebo aktivity a projekty Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, atď. K rozvoju geoturizmu u nás prispieva aj Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, ktorý začal ešte v roku 2001 s novou mapovou edíciou pod názvom: Geologicko-náučné mapy Slovenska.
Na prezentáciu geologického dedičstva slúžia tiež geologicky a banícky zamerané náučné chodníky, múzeá a expozície v prírode, verejnosti sprístupnené banské diela a iné technické diela súvisiace s baníctvom, historické cesty a predovšetkým konštituované funkčné geoparky.
Multimediálny sprievodca geoturizmom je rozšírením jeho prvotnej verzie zameranej na výlučne banský turizmus, ktorá bola verejne spustená ešte v roku 2011. Je súkromnou neziskovou aktivitou a na jeho dopĺňaní v jednotlivých lokalitách a regiónoch Slovenska sa podieľajú aj študenti vysokých škôl svojimi prácami a projektami orientovanými na banský turizmus a geoturizmus.
Aj preto privítame akýkoľvek podnet na doplnenie konkrétnej zaujímavej lokality, alebo pomoc pri sumarizovaní informácií o nej. Pomôžte nám a spoločne tak vytvoríme dielo, ktoré bude slúžiť všetkým...
Ďakujeme a prajeme veľa inšpirácie pri plánovaní svojich potuliek po krásnom Slovensku!
O aplikácii
Aplikácia umožnuje prehliadať multimediálny obsah k jednotlivým atraktivitám zakresleným konkrétnym piktogramom podľa ich charakteru v mapovom okne, alebo aktívne vyhľadávať atraktivity podľa katastra, kategórie, či akéhokoľvek textového reťazca (aj neúplného). Výsledky vyhľadávania je možné zobraziť ako zoznam, alebo v novom mapovom okne. Obsah informačných okien k jednotlivým atraktiviám napĺňajú dôležité faktografické údaje, presná poloha objektu, kontakty, stručná história, atď. Z formálneho hľadiska môže okno obsahovať a bude dopĺňané o ďalší text, fotografie, dostupné videá či zvukové nahrávky. Nikdy by ale aplikácia nemala nahradiť potrebu navštíviť konkrétne miesto fyzicky a získať tak aj vlastné nezabudnuteľné zážitky.
Aplikácia "Montanistika – Multimediálny sprievodca banským turizmom" je naprogramovaná s tzv. responzívnym dizajnom, čo znamená, že je možné ju spúšťať a jednoducho využívať aj na notebookoch, tabletoch, PDA či mobilných telefónoch. Obsah hlavného okna sa teda automaticky prispôsobí veľkosti Vašej obrazovky a Vy tak môžete využívať aplikáciu naozaj kdekoľvek.
Kontakt
Autor
RNDr. Karol Weis, PhD.
karol.weis@umb.sk
http://www.fpv.umb.sk/kweis
Zhotoviteľ
RNDr. Daniel Kubinský, PhD.
posta@dkubinsky.sk
https://www.dkubinsky.sk/