GPS: 48.47147, 18.91266 | 48° 28' 17.29'', 18° 54' 45.58''
Obec: Banská Belá
Kategorizácia: Vodné plochy (MVN, tajchy, klauzy, rybníky, jazerá, plesá, atď.)
Belianska vodná nádrž (Beliansky tajch) vznikla pred rokom 1747. Vtedy už bola zakreslená na Zipserovej mape. Patrila Gerambovej banskej únii. Od druhej polovice 18. storočia a v 19. storočí spolu s Halčianskou vodnou nádržou (Halčianskym tajchom) slúžila ako vodný zdroj na pohon stúp, mlynov a kováčskeho hámra v Kozelníckej doline a ako technologická voda pre striebornú a olovenú hutu v Banskej Belej. Vodu do tohto tajchu privádzali dva banské jarky. Prvý zachytával potok pretekajúci Jergištôlňanskou dolinou a popri hlavnej ceste privádzal vodu z pravej strany hrádze. Na druhej strane hrádze ústil beliansky zberný jarok, ktorý v dĺžke 1,2 km zachytával vodu zo severnej strany Kalvárie. Jazero výdatne napájal prítok z doliny, v závere ktorej je vybudované. Zvyšky teraz už nefunkčných zberných jarkov sú v teréne ešte dobre pozorovateľné, na rozdiel od náhonných jarkov. Tie zanikli spolu so skončením banskej činnosti a zánikom technologických zariadení, ku ktorým privádzali vodu. Vodná nádrž bola dlhý čas takmer nefunkčná. Následkom porúch v telese hrádze sa vo vodnej nádrži zadržiavalo minimálne množstvo vody.
V súlade s Programom obnovy a koncepciou rozvoja historických vodných nádrží banskoštiavnického vodohospodárskeho systému sa v rokoch 1985 – 2002 vykonali rekonštrukčné práce aj na Belianskej vodnej nádrži. Išlo najmä o obnovenie štôlne vodného diela, osadenie dnových výpustov a ovládacích prvkov, opravu návodného svahu hrádze, odvodnenie podhrádzia, bezpečnostný prepad, objekty na pozorovanie a meranie a vodočet. V súčasnosti sa vodná nádrž využíva na rekreačné účely a rybolov. Vodná nádrž je národná kultúrna pamiatka na území, ktoré je zapísané na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Technické parametre belianskej nádrže:
Nadmorská výška: 556,75 m n. m, Maximálna hĺbka: 18 m, Objem: 146 000 m3 (1855), Dĺžka známych prítokových jarkov: 1 700 m.
Hrádza: dĺžka koruny hrádze: 130 m, šírka koruny hrádze: 9 m, výška hrádze: 19 m.
BŠPŠ4
Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
Geoturizmus
Geologický vývoj planéty Zem a jej horninové zloženie boli nutným predpokladom a stále majú nezastupiteľnú úlohu pri ďalšom rozvoji ľudskej spoločnosti. Výrazne ovplyvnili aktivity človeka v krajine, ako sú zakladanie sídiel, stavby komunikácií, pestovanie plodín a zabezpečovanie obživy, ťažba nerastných surovín, využívanie energetických zdrojov, atď. a zároveň tak predstavujú geologické dedičstvo každej krajiny. Jednou z možností ako sa zoznámiť s geologickým dedičstvom je relatívne mladý druh turizmu – geoturizmus, ktorého súčasťou je aj montanistika, teda montánny, resp. banský turizmus. Geoturizmus je orientovaný na tie oblasti Zeme, ktoré majú z geologického hľadiska výnimočnú hodnotu. Sú teda výnimočnými príkladmi zložitého, ale zaujímavého vývoja určitej časti zemského povrchu, vzniku pohorí, prítomnosti vulkánov a sú tak limitujúcimi faktormi rozvoja ľudskej spoločnosti.
V mnohých krajinách je už geoturizmus dávno rozvinutý na veľmi vysokej úrovni a významnou súčasťou turizmu ako takého. V októbri 2006 bola etablovaná Svetová asociácia geoturizmu, v susednom Poľsku vychádza vedecký časopis venovaný geoturizmu, na Slovensku vychádza odborný a polupárno-náučný časopis Montanrevue, ale k získavaniu informácií o našom geologickom dedičstve, ako súčasti národného a svetového prírodného dedičstva, slúži aj študijný odbor Geoturizmus, vyučovaný na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (F – BERG) Technickej univerzity v Košiciach, alebo aktivity a projekty Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, atď. K rozvoju geoturizmu u nás prispieva aj Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, ktorý začal ešte v roku 2001 s novou mapovou edíciou pod názvom: Geologicko-náučné mapy Slovenska.
Na prezentáciu geologického dedičstva slúžia tiež geologicky a banícky zamerané náučné chodníky, múzeá a expozície v prírode, verejnosti sprístupnené banské diela a iné technické diela súvisiace s baníctvom, historické cesty a predovšetkým konštituované funkčné geoparky.
Multimediálny sprievodca geoturizmom je rozšírením jeho prvotnej verzie zameranej na výlučne banský turizmus, ktorá bola verejne spustená ešte v roku 2011. Je súkromnou neziskovou aktivitou a na jeho dopĺňaní v jednotlivých lokalitách a regiónoch Slovenska sa podieľajú aj študenti vysokých škôl svojimi prácami a projektami orientovanými na banský turizmus a geoturizmus.
Aj preto privítame akýkoľvek podnet na doplnenie konkrétnej zaujímavej lokality, alebo pomoc pri sumarizovaní informácií o nej. Pomôžte nám a spoločne tak vytvoríme dielo, ktoré bude slúžiť všetkým...
Ďakujeme a prajeme veľa inšpirácie pri plánovaní svojich potuliek po krásnom Slovensku!
O aplikácii
Aplikácia umožnuje prehliadať multimediálny obsah k jednotlivým atraktivitám zakresleným konkrétnym piktogramom podľa ich charakteru v mapovom okne, alebo aktívne vyhľadávať atraktivity podľa katastra, kategórie, či akéhokoľvek textového reťazca (aj neúplného). Výsledky vyhľadávania je možné zobraziť ako zoznam, alebo v novom mapovom okne. Obsah informačných okien k jednotlivým atraktiviám napĺňajú dôležité faktografické údaje, presná poloha objektu, kontakty, stručná história, atď. Z formálneho hľadiska môže okno obsahovať a bude dopĺňané o ďalší text, fotografie, dostupné videá či zvukové nahrávky. Nikdy by ale aplikácia nemala nahradiť potrebu navštíviť konkrétne miesto fyzicky a získať tak aj vlastné nezabudnuteľné zážitky.
Aplikácia "Montanistika – Multimediálny sprievodca banským turizmom" je naprogramovaná s tzv. responzívnym dizajnom, čo znamená, že je možné ju spúšťať a jednoducho využívať aj na notebookoch, tabletoch, PDA či mobilných telefónoch. Obsah hlavného okna sa teda automaticky prispôsobí veľkosti Vašej obrazovky a Vy tak môžete využívať aplikáciu naozaj kdekoľvek.
Kontakt
Autor
RNDr. Karol Weis, PhD.
karol.weis@umb.sk
http://www.fpv.umb.sk/kweis
Zhotoviteľ
RNDr. Daniel Kubinský, PhD.
posta@dkubinsky.sk
https://www.dkubinsky.sk/