GPS: 48.450656, 18.88024 | 48° 27' 2.36'', 18° 52' 48.86''
Obec: Banská Štiavnica
Kategorizácia: Vstupné portály, štôlne
Ústie štôlne sa nachádza v Banskej Štiavnici pod štátnou cestou do miestnej časti Horná Roveň v ohybe pravotočivej zákruty nad jazerom Klinger. Pred ústím je konštrukcia turistického posedenia s prístreškom.
Štôlňa otvára žilu Bieber a žilu Terézia. Betónový portál štôlne je opbložený prírodným kameňom. Vstup do štôlne je zabezpečený oceľovenými dverami. Nad portálom je vyznačený názov štôlne a banícky znak. Na opornom múre vpravo od dverí je umiestnená pamätná tabuľa s textom: "Rudné bane, š.p.2010", označujúcim subjekt a dátum poslednej rekonštrukcie.
(Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok, 2012)
Ústie krátkej štôlne Klinger sa nachádza pod úrovňou štátnej cesty spájajúcej Banskú Štiavnicu s Hornou Rovňou. Nad portálom je vyznačený letopočet 1972 označujúci jej poslednú rekonštrukciu. Podľa lokalizácie krátka štôlňa Klinger sa pravdepodobne razila s cieľom najkratšieho prekopového prepojenia povrchu so šachtou Amália v úrovni pôvodnej štôlne Klinger. Vzdialenosť od ústia po šachtu Amália je 140 m. Smerom na sever 180 m od krátkej štôlne Klinger je ústie dlhej štôlne Klinger, ktorá je staršia (spomína sa už v roku 1573). Obe tieto štôlne sú v podzemí navzájom prepojené. Tvoria dômyselný komplex banských chodieb, ktorý sprístupnil viacej šácht a umožnil dobývanie veľmi zložitého žilného systému štruktúr Terézia, Himber a Plochej žily Daniel. Žilný systém rozfáraný štôlňami Klinger patrí k najstarším oblastiam baníckej aktivity v regióne. Už do opustenej baníckej oblasti v 16. storočí výrazne investovalo Brennerovo ťažiarstvo, ktoré postupne prebrala spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne. V polovici 19. stotočia obidve štôlne aj s blízkymi šachtami (Amália a Weiden) správne patrili pod uhorskokráľovský banský závod Štôlňa Božieho požehnania. Po odstavení šácht na začiatku 20. storočia aj štôlňa Klinger krátka zostala prevádzkovo nečinná a využívala sa len na vetracie účely. Ústie štolne je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Zdroj: (Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864pp)
Geoturizmus
Geologický vývoj planéty Zem a jej horninové zloženie boli nutným predpokladom a stále majú nezastupiteľnú úlohu pri ďalšom rozvoji ľudskej spoločnosti. Výrazne ovplyvnili aktivity človeka v krajine, ako sú zakladanie sídiel, stavby komunikácií, pestovanie plodín a zabezpečovanie obživy, ťažba nerastných surovín, využívanie energetických zdrojov, atď. a zároveň tak predstavujú geologické dedičstvo každej krajiny. Jednou z možností ako sa zoznámiť s geologickým dedičstvom je relatívne mladý druh turizmu – geoturizmus, ktorého súčasťou je aj montanistika, teda montánny, resp. banský turizmus. Geoturizmus je orientovaný na tie oblasti Zeme, ktoré majú z geologického hľadiska výnimočnú hodnotu. Sú teda výnimočnými príkladmi zložitého, ale zaujímavého vývoja určitej časti zemského povrchu, vzniku pohorí, prítomnosti vulkánov a sú tak limitujúcimi faktormi rozvoja ľudskej spoločnosti.
V mnohých krajinách je už geoturizmus dávno rozvinutý na veľmi vysokej úrovni a významnou súčasťou turizmu ako takého. V októbri 2006 bola etablovaná Svetová asociácia geoturizmu, v susednom Poľsku vychádza vedecký časopis venovaný geoturizmu, na Slovensku vychádza odborný a polupárno-náučný časopis Montanrevue, ale k získavaniu informácií o našom geologickom dedičstve, ako súčasti národného a svetového prírodného dedičstva, slúži aj študijný odbor Geoturizmus, vyučovaný na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (F – BERG) Technickej univerzity v Košiciach, alebo aktivity a projekty Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, atď. K rozvoju geoturizmu u nás prispieva aj Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, ktorý začal ešte v roku 2001 s novou mapovou edíciou pod názvom: Geologicko-náučné mapy Slovenska.
Na prezentáciu geologického dedičstva slúžia tiež geologicky a banícky zamerané náučné chodníky, múzeá a expozície v prírode, verejnosti sprístupnené banské diela a iné technické diela súvisiace s baníctvom, historické cesty a predovšetkým konštituované funkčné geoparky.
Multimediálny sprievodca geoturizmom je rozšírením jeho prvotnej verzie zameranej na výlučne banský turizmus, ktorá bola verejne spustená ešte v roku 2011. Je súkromnou neziskovou aktivitou a na jeho dopĺňaní v jednotlivých lokalitách a regiónoch Slovenska sa podieľajú aj študenti vysokých škôl svojimi prácami a projektami orientovanými na banský turizmus a geoturizmus.
Aj preto privítame akýkoľvek podnet na doplnenie konkrétnej zaujímavej lokality, alebo pomoc pri sumarizovaní informácií o nej. Pomôžte nám a spoločne tak vytvoríme dielo, ktoré bude slúžiť všetkým...
Ďakujeme a prajeme veľa inšpirácie pri plánovaní svojich potuliek po krásnom Slovensku!
O aplikácii
Aplikácia umožnuje prehliadať multimediálny obsah k jednotlivým atraktivitám zakresleným konkrétnym piktogramom podľa ich charakteru v mapovom okne, alebo aktívne vyhľadávať atraktivity podľa katastra, kategórie, či akéhokoľvek textového reťazca (aj neúplného). Výsledky vyhľadávania je možné zobraziť ako zoznam, alebo v novom mapovom okne. Obsah informačných okien k jednotlivým atraktiviám napĺňajú dôležité faktografické údaje, presná poloha objektu, kontakty, stručná história, atď. Z formálneho hľadiska môže okno obsahovať a bude dopĺňané o ďalší text, fotografie, dostupné videá či zvukové nahrávky. Nikdy by ale aplikácia nemala nahradiť potrebu navštíviť konkrétne miesto fyzicky a získať tak aj vlastné nezabudnuteľné zážitky.
Aplikácia "Montanistika – Multimediálny sprievodca banským turizmom" je naprogramovaná s tzv. responzívnym dizajnom, čo znamená, že je možné ju spúšťať a jednoducho využívať aj na notebookoch, tabletoch, PDA či mobilných telefónoch. Obsah hlavného okna sa teda automaticky prispôsobí veľkosti Vašej obrazovky a Vy tak môžete využívať aplikáciu naozaj kdekoľvek.
Kontakt
Autor
RNDr. Karol Weis, PhD.
karol.weis@umb.sk
http://www.fpv.umb.sk/kweis
Zhotoviteľ
RNDr. Daniel Kubinský, PhD.
posta@dkubinsky.sk
https://www.dkubinsky.sk/